Posledný júlový týždeň, presne od nedele do nedele, som mala možnosť zažiť
svoj druhý all inclusive
v živote. Ten prvý pred deviatimi rokmi v Tunisku teda vôbec
neprebehol podľa mojich predstáv a preto som aj teraz radšej žiadne
očakávania už nemala.
Pôvodne sme plánovali Kanárske ostrovy alebo Grécko. Nakoniec sme skončili
na južnom Cypre, ktorý je v podstate tiež grécky. O Cypre ako
dovolenkovej destinácií som nikdy neuvažovala a ukázalo sa, že to bola
dosť veľká chyba. Ostrov nás milo prekvapil krásnym priezračným morom,
upravenými pieskovými plážami, nadštandardnými službami a náš
hotelový komplex s milým personálom, čistými izbami, veľmi chutným jedlom
a miešanými drinkami od výmyslu sveta bol perfektným základom pre takýto
typ dovolenky.
Hotel, v ktorom sme bývali, bol v rámci dovolenkovej destinácie, ktorá sa volá Ayia Napa. Je to pomerne obľúbené dovolenkové miesto asi 40 km od letiska Larnaca, kde sme aj my pristáli. Pre mňa osobne bola táto dovolenka totálnym oddychom. Väčšinou totiž cestujeme sami a celý výlet/dovolenku si plánujeme a zabezpečujeme vo vlastnej réžií (od nákupu letenky, lístkov, zabezpečenia ubytovania až po denný itinerár a stravovanie). V tomto prípade jediné rozhodovanie, ktoré som počas dňa robila bolo, či si dám sladké alebo slané raňajky, aký drink si v bare vyberiem a koľkokrát sa pôjdem okúpať do mora. :) No úprimne poviem, že som sa normálne týždeň hrala na buržujku a vychutnávala si ten pocit ničnerobenia. Prečítala som všetky knihy a časopisy, ktoré som si so sebou doniesla a každý deň sme chodili na olovrant do jedného z plážových barov, kde sme jedli pita chlieb s grilovaným halloumi syrom a rajčinami. Tomuto jedlu sme prepadli až tak, že pita chlieb sme dovliekli v batožine domov a keď som našla v Tescu na Kamennom halloumi syr, tak som od radosti skoro košík pustila z rúk. :)
Hotel, v ktorom sme bývali, bol v rámci dovolenkovej destinácie, ktorá sa volá Ayia Napa. Je to pomerne obľúbené dovolenkové miesto asi 40 km od letiska Larnaca, kde sme aj my pristáli. Pre mňa osobne bola táto dovolenka totálnym oddychom. Väčšinou totiž cestujeme sami a celý výlet/dovolenku si plánujeme a zabezpečujeme vo vlastnej réžií (od nákupu letenky, lístkov, zabezpečenia ubytovania až po denný itinerár a stravovanie). V tomto prípade jediné rozhodovanie, ktoré som počas dňa robila bolo, či si dám sladké alebo slané raňajky, aký drink si v bare vyberiem a koľkokrát sa pôjdem okúpať do mora. :) No úprimne poviem, že som sa normálne týždeň hrala na buržujku a vychutnávala si ten pocit ničnerobenia. Prečítala som všetky knihy a časopisy, ktoré som si so sebou doniesla a každý deň sme chodili na olovrant do jedného z plážových barov, kde sme jedli pita chlieb s grilovaným halloumi syrom a rajčinami. Tomuto jedlu sme prepadli až tak, že pita chlieb sme dovliekli v batožine domov a keď som našla v Tescu na Kamennom halloumi syr, tak som od radosti skoro košík pustila z rúk. :)
V piatok sme absolvovali výlet loďou, kedy sme mali príležitosť okúpať
sa v Blue Lagoon a v zátoke Konnos Bay a vidieť najjužnejší bod ostrova, ktorý mimochodom
predstavuje aj južný koniec Európskej Únie.
V diaľke sme mohli pozorovať pohraničné mesto Famagusta, ktoré ma bohatú a divokú históriu. Nachádza sa na grécko-tureckej hranici ostrova. Mesto bolo začiatkom 70.rokov vyhľadávaným letoviskom s takmer 39 tisíc obyvateľmi, v roku 1974 bolo násilne obsadené tureckou armádou. Obyvatelia v snahe o záchranu ušli na juh, avšak do svojich domovov sa už nikdy nevrátili. V súčasnosti pripomína mesto duchov, s prázdnymi hotelmi a ulicami, keďže na územie majú prístup len tureckí vojaci a jednotky OSN.
V diaľke sme mohli pozorovať pohraničné mesto Famagusta, ktoré ma bohatú a divokú históriu. Nachádza sa na grécko-tureckej hranici ostrova. Mesto bolo začiatkom 70.rokov vyhľadávaným letoviskom s takmer 39 tisíc obyvateľmi, v roku 1974 bolo násilne obsadené tureckou armádou. Obyvatelia v snahe o záchranu ušli na juh, avšak do svojich domovov sa už nikdy nevrátili. V súčasnosti pripomína mesto duchov, s prázdnymi hotelmi a ulicami, keďže na územie majú prístup len tureckí vojaci a jednotky OSN.
Názov tohto mesta niesol aj jeden lokálny miešanými drink, ktorý som sa
rozhodla vyskúšať. Obsahoval cyperský alkohol Zivania, ktorý mi pripomínal našu borovičku. Inak som však bola
verná svojej dvojke obľúbencov Aperolspritzu
a Margharite, ktorú pripravili na požiadanie aj frozen, takže sme sa s touto alko-ľadovým mixom mohli
osviežovať aj počas dňa.
Dovolenka na Cypre bola jednoznačne príjemným prekvapením. Počasie každý
deň slnečné a horúce, akurát vzdialená búrka na mori v piatok
spôsobila pomerne veľké vlny, ktoré sme si teda patrične užili vracajúc sa na
lodi späť do prístavu. A odvtedy viem, že keby som sa náhodou ocitla
v život ohrozujúcej situácií na nejakej lodi v búrke, tak skôr ako sa
utopím, alebo ma zožerú žraloky, umriem na morskú chorobu. :) Chápem, že aj v živote je človek raz
hore a raz dole, ale zas vo frekvenciách 5x za minútu to veru byť
nemusí.