Toskánsko milujem.
Dovolenka v tejto časti Talianska vždy prináša nové zážitky, výhľady
a možnosti objavovať neznáme. A verte mi, že bez ohľadu na to,
koľkokrát túto oblasť navštívite, koľkokrát prejdete mostom Ponte Vecchio vo
Florencii, alebo sa pokocháte výhľadom zo šikmej veže v Pise, toľkokrát
objavíte niečo úplne nové.
Historická Lucca, aj
napriek dažďu, ktorý nás sprevádzal pri vchode do jej historického centra a bol
len príjemným spestrením dňa, kedy som
mala možnosť ukázať nový kvetinkový dáždnik, opäť nesklamala. Pred intenzívnym
májovým dažďom sme sa schovali do krásneho románskeho kostola sv. Michala na
námestí – piaza San Michele. Neskôr sme obdivovali panoramatické výhľady na
celé mesto z veže Torre delle Ore. (no nekúp to - za 4 eurá sme si mohli
vyšliapať 206 schodov). :)
Odtiaľ sme sa
presunuli na „elipsovité námestie“ – piazza dell´Anfiteatro, ktoré je
v súčasnosti nielen pomyselným
symbolom Luccy, ale zároveň aj pestrým obrazom každodenného života obyvateľov
a turistov.
Z Luccy sme cestovali priamo do Pise, čo je necelá pol hodina autom. Keďže na šikmú vežu sme sa
vyštverali v minulosti (naposledy sme tu boli asi pred 4 rokmi), tentoraz
sme navštívili baptistérium, odkiaľ sa dajú urobiť krásne fotky celého Námestia
zázrakov (Piazza dei Miracoli). A tak môžete mať na zábere nielen krásne
snehobiele mramorové Duomo ale aj šikmú Torre, ktorá sa začala nakláňať ešte
pre jej dokončením pri stavbe tretieho podlažia. Mňa najviac uchvátil fakt, že
samotný Galileo Galilei uskutočňoval z tejto veže svoje pokusy s rýchlosťou
padajúcich predmetov. V Pise sme využili možnosť neskorého obeda, veď kto by
odolal pravej talianskej kuchyni. Ja som
si objednala svoje obľúbené canneloni con ricotta e spinachi. Toto je jedlo,
ktorého spolu so špenátovými lasagnami považujem za top - ak sa bavíme o tom,
ako efektívne sa dá použiť špenát :).
Z námestia je to
potom naskok do Marina di Pisa. More a pláž sme jednoznačne vynechať
nemohli. More, ktoré obmýva túto časť Talianska sa nazýva Ligurské a je okrajovým
morom Stredozemného mora pre túto časť Talianska. Spája sever Talianska,
toskánske pobrežie, ostrovy Elba a Korzika a tiež časť Azúrového
pobrežia Francúzska.
A tak sme podvečer
strávili sediac na kamienkovej pláži a pozerajúc na krásne spenené morské
vlny. Na záver sme si dali cafe con latté a gelato v jednej z plážových
kaviarní a príjemne unavení sme sa vrátili do nášho domčeka v Montaione,
kde sme tento deň zakončili pohárom Chianti. Toskánsko je pre mňa naozaj srdcová záležitosť, vždy sa tu budem rada vracať, pretože táto oblasť Talianska má vždy čo ponúknuť, bez ohľadu na to, či ju navštívite prvý alebo desiaty krát.
