Nuž áno, slovo dalo slovo.
Podpísal sa agreement a tak som vycestovala do Splitu. Nie ako turista,
nie na dovolenku, ale pekne pracovne. Moja prvá učiteľská mobilita sa teda konala
v Splite. Chorvátsko je v apríli „out of season“. Aj napriek tomu to
bola úžasná skúsenosť.
Split ako mesto som si pamätala
ešte z časov, keď som tu asi pred desiatimi rokmi strávila leto
a spolu so svojou sesternicou sme plné elánu, energie a entuziazmu
odhodlane predávali výlety na lode. Teda nie priamo v Splite, ale v neďalekom Omiši. Split bol úžasný už
len tým výhľadom – ako inak na more. More je neskutočná energia. Možno aj vďaka
výhľadu som každé ráno vstávala bez problémov o šiestej, hodinu pred budíkom.
Ekonomická fakulta University of Split bola asi 20 minút od apartmánu. Ľudia,
ktorých som tam stretla boli úžasní, študenti pozitívne naladení, budova plná
svetla a takmer nová (dostavaná pred 15 rokmi). V rámci prednášok som im
povedala o všetkom pozitívnom, čo na Slovensku máme. Od Esetu až po
„československú“ Kofolu. Na oplátku som sa dozvedela niečo o ich lokálnej
nealkoholickej značke Pipi, olivovom oleji a chorvátskom víne.
Bývali sme asi 2 minúty od pláže,
takže každý večer sme strávili prechádzkou a následným posedením priamo na
pláži – áno vyskúšala som Ožujsko aj tmavé Karlovačko. Lebo je to súčasť
chorvátskej kultúry a turistického konzumu :).
V miestnom fast-foode nám pripravili Srbské čevapčiči so zeleninou, po
ktorého konzumácií sme už len ticho trávili a pozerajúc na more nám
absolútne vôbec nevadilo, že nie je sezóna. Lebo západy slnka nad morom majú
svoje čaro každý jeden deň, bez ohľadu na ročné obdobie.
