Cyprus, Ayia Napa, Famagusta a pita chlieb s halloumi syrom

Posledný júlový týždeň, presne od nedele do nedele, som mala možnosť zažiť svoj druhý all inclusive v živote. Ten prvý pred deviatimi rokmi v Tunisku teda vôbec neprebehol podľa mojich predstáv a preto som aj teraz radšej žiadne očakávania už nemala.

Pôvodne sme plánovali Kanárske ostrovy alebo Grécko. Nakoniec sme skončili na južnom Cypre, ktorý je v podstate tiež grécky. O Cypre ako dovolenkovej destinácií som nikdy neuvažovala a ukázalo sa, že to bola dosť veľká chyba. Ostrov nás milo prekvapil krásnym priezračným morom, upravenými pieskovými plážami, nadštandardnými službami a náš  hotelový komplex s milým personálom, čistými izbami, veľmi chutným jedlom a miešanými drinkami od výmyslu sveta bol perfektným základom pre takýto typ dovolenky. 

Hotel, v ktorom sme bývali, bol v rámci dovolenkovej destinácie, ktorá sa volá Ayia Napa. Je to pomerne obľúbené dovolenkové miesto asi 40 km od letiska Larnaca, kde sme aj my pristáli. Pre mňa osobne bola táto dovolenka totálnym oddychom. Väčšinou totiž cestujeme sami a celý výlet/dovolenku si plánujeme a zabezpečujeme vo vlastnej réžií (od nákupu letenky, lístkov, zabezpečenia ubytovania až po denný itinerár a stravovanie). V tomto prípade jediné rozhodovanie, ktoré som počas dňa robila bolo, či si dám sladké alebo slané raňajky, aký drink si v bare vyberiem a koľkokrát sa pôjdem okúpať do mora. :) No úprimne poviem, že som sa normálne týždeň hrala na buržujku a vychutnávala si ten pocit ničnerobenia. Prečítala som všetky knihy a časopisy, ktoré som si so sebou doniesla a každý deň sme chodili na olovrant do jedného z plážových barov, kde sme jedli pita chlieb s grilovaným halloumi syrom a rajčinami. Tomuto jedlu sme prepadli až tak, že pita chlieb sme dovliekli v batožine domov a keď som našla v Tescu na Kamennom halloumi syr, tak som od radosti skoro košík pustila z rúk. :)

 

V piatok sme absolvovali výlet loďou, kedy sme mali príležitosť okúpať sa v Blue Lagoon a v zátoke Konnos Bay a vidieť najjužnejší bod ostrova, ktorý mimochodom predstavuje aj južný koniec Európskej Únie.

 
V diaľke sme mohli pozorovať pohraničné mesto Famagusta, ktoré ma bohatú a divokú históriu. Nachádza sa na grécko-tureckej hranici ostrova. Mesto bolo začiatkom 70.rokov vyhľadávaným letoviskom s takmer 39 tisíc obyvateľmi, v roku 1974 bolo násilne obsadené tureckou armádou. Obyvatelia v snahe o záchranu ušli na juh, avšak do svojich domovov sa už nikdy nevrátili. V súčasnosti pripomína mesto duchov, s prázdnymi hotelmi a ulicami, keďže na územie majú prístup len tureckí vojaci a jednotky OSN.

Názov tohto mesta niesol aj jeden lokálny miešanými drink, ktorý som sa rozhodla vyskúšať. Obsahoval cyperský alkohol Zivania, ktorý mi pripomínal našu borovičku. Inak som však bola verná svojej dvojke obľúbencov Aperolspritzu a Margharite, ktorú pripravili na požiadanie aj frozen, takže sme sa s touto alko-ľadovým mixom mohli osviežovať aj počas dňa.

Dovolenka na Cypre bola jednoznačne príjemným prekvapením. Počasie každý deň slnečné a horúce, akurát vzdialená búrka na mori v piatok spôsobila pomerne veľké vlny, ktoré sme si teda patrične užili vracajúc sa na lodi späť do prístavu. A odvtedy viem, že keby som sa náhodou ocitla v život ohrozujúcej situácií na nejakej lodi v búrke, tak skôr ako sa utopím, alebo ma zožerú žraloky, umriem na morskú chorobu.  :) Chápem, že aj v živote je človek raz hore a raz dole, ale zas vo frekvenciách 5x za minútu to veru byť nemusí. 

Nemecký Inzell, keramika, jazerá a Ruperthus Therme – part II.

Zopár riadkov by som chcela venovať aj samotnému mestečku Inzell, kde sme bývali. Ubytovaní sme boli v apartmáne neďaleko Badenparku, ktorý tvorila interiérová časť s bazénmi a exteriérová s bio-kúpaliskom, čo bolo vlastne upravené a spravované jazero uprostred mesta. Mestečko nemá ani 5000 obyvateľov, ale občianska vybavenosť je tu perfektná. Vedľa Badenparku sa nachádza krásny upravený park, so všetkým, čo má park obsahovať (fontány, lavičky, detské ihrisko, pódium so sedením a dokonca tu nájdete aj bylinkovú záhradku). 

Centrum mesta je malé a kompaktné, funguje tu viacero reštaurácií: nemecké „gasthaus“ s lokálnou kuchyňou,  thajský fastfood, hamburger reštaurácia, cukrárne, pekárne a nájdete tu aj dva väčšie supermarkety. Priamo v centre sa nachádza aj výborná atrakcia tzv. Paint your style – pottery painting. Tu sa chodia zabávať dospelí aj deti, domáci aj turisti (tí si s pobytovou kartou vedia vymaľovať jeden kus keramiky zadarmo). Túto možnosť sme využili aj my a veru už máme záložný plán do budúcna, keby bolo najhoršie - začneme maľovať a predávať keramiku. :)

Okrem hôr a turistiky sa v tejto lokalite oplatí navštíviť aj jazerá. Najväčšie je Chiemsee, ktoré sme objavovali už v minulosti a určite ho odporúčam navštíviť, okrem vodných športov môžete podniknúť výlet loďou na ostrov Herrenisnel, ktorý sa nachádza v strede jazera. Pre tentokrát sme sa rozhodli pozrieť si jazerá v našom okolí. Navštívili sme Frillensee, ktoré ponúka krásnu prechádzku okolo celého jazera. 

 

Na záver nemôžem nespomenúť mesto Bad Reichenall, ktoré bolo od Inzellu vzdialené asi 20 minút cesty. Tu sme v minulosti objavili perfektné Ruperthus Therme, a pokiaľ dovolenkujeme v tejto lokalite, vždy ich radi navštívime. Seriózne sú to jedny z najlepších kúpeľov, v akých som kedy bola. Okrem indoor bazéna s tryskami tu nájdete krásny panoramatický externý bazén s proti prúdom, výbornú reštauráciu, plavecký bazén, časť pre rodiny s deťmi a jaskynný bazén s 12% slanou vodou. Nadštandardné kapacity ležadiel  vo vnútri aj v exteriéri, vždy čisté a voňavé priestory sú už len čerešničkou na torte pre človeka bažiaceho po chvíľke oddychu. 

Táto lokalita nás očarila natoľko, že pri odchode sme si jednohlasne sľúbili, že sa sem ešte určite vrátime. 

Nemecký Inzell, Bavorské Alpy a turistika – part I.

Teraz prezradím jedno veľké tajomstvo, ktoré sme odhalili asi pred štyrmi rokmi. Vďaka nemu viacerí pochopia, prečo cez horúce a slnečné leto chodievame do Rakúska alebo Nemecka (aspoň na predĺžený víkend). Aj keď teraz sme sa v Nemecku ocitli až na týždeň (zatiaľ plánovane a možno si to tu ešte predĺžime). Počas letných prázdnin sú totiž (takmer) všetci Nemci a Rakúšania pri mori a pre nás sa otvára more turistických možností (bez totálnej „plnky“, ktorá teraz vládne všade na plážach v Európe).   :)

Ďalšia fantastická vec na týchto krajinách je, že majú absolútne fungujúce a pro-turisticky orientované klastre cestovného ruchu. V praxi vysvetlím na našej súčasnej dovolenke. Prídete a ubytujete sa v malom, lokálnom a krásnom mestečku Inzell. Pani domáca vám vystaví na dĺžku pobytu tzv. guest card (tu konkrétne Chiemgau Karte). Toto je zázračná karta, vďaka ktorej máte asi tak 30 atrakcií počas leta a zimy zadarmo (od vstupného do múzeí, cez vstup do lokálnych wellness centier, na outdoor kúpaliská či lanovky v neďalekom Ruhpoldingu a Bergene). Za cenu ubytovania tak získavate viaceré turistické možnosti grátis. V konečnom dôsledku ostáva väčšie vreckové na výborný Wienerschnitzel mit Pommes Frites und Gemüse Salat (ktorý kdekoľvek prídete a je jedno či majú igelitový alebo textilný obrus – vedia pripraviť famózne), alebo ako sme my v Inzelli objavili na fantastický lokálny thajský fastfood (a pravdu poviem, to Pad Thai , čo som tam zjedla, mi veru hneď pripomenulo thajské Krabi). 

Keďže sme správni "akční" turisti, lanovky sme v prevažnej miere využili. Minimálne sme si to vždy odmakali smerom nahor a nadol sme sa zviezli. Pretože kondičku treba udržiavať a hlavne, ak máte krokomer a nastavený denný cieľ, tak vám to proste nedá nesplniť.   :)

Prvý deň výletu sme objavovali krásy Bavorských Álp v Ruhpoldingu, vyviezli sme sa lanovkou Rauschbergbahn  a následne sa prešli peši asi 40 minút na najvyšší kopec Rauschsberg  - 1670 m.n.m. Priamo v Ruhpoldingu sme využili možnosť využiť (for free) vstup do Vita Alpina Wellnessbad, kde mali outdoorový bazén s teplou vodou, vírivkami a panoramatickým výhľadom na hory, z ktorých sme sa práve vrátili. 

Druhý deň sme začali v Bergene z parkoviska (586 m.n.m)  a vyšlapali na Mittelstation (1076 m.n.m) -  asi dvojhodinová prechádzka cez les. Tam sme zjedli dve Bounty tyčinky z "junkfood" automatu a hurá lanovkou hore na Hochfelln (1674 m.n.m). Výhľady odtiaľ sú nádherné.

Následný deň sme sa vrátili späť do Rupholdingu a vyrazili sme od Unternbergbahn smerom cez les (dôvod bol aj ten, že prvá jazda začínala až o 10:00 a na parkovisko sme prišli 9:15). Opäť asi dvojhodinová prechádzka lesom až do výšky 1425 m.n.m, presne tak vysoko je Unternberg. Cestou dole sme sa zviezli lanovečkou, ktorú Nemci turisticky nazvali „nostalgischen“, čo v preklade znamená, že to asi 2.svetovú vojnu pamätá, ale fungovala a bezpečne nás zviezla dole k parkovisku. 

Bavorské Alpy na turistiku jednoznačne odporúčam, turistické chodníky sú prevažne modré a červené, prehľadne značené a po ceste máte takmer vždy príležitosť posedieť v lokálnej drevenici a dať si pivko alebo radlera.